EFEKTIVITA LIEKU
Základným predpokladom efektivity lieku je, aby sa dostal na miesto v organizme, kde má pôsobiť. Pri inhalačných liekoch, ktoré dnes hrajú hlavnú úlohu v liečbe astmy, je potrebné, aby sa pomocou správneho vdýchnutia dostali do pľúc, kde majú pôsobiť. Zdanlivo jednoduchý manéver vdýchnutia liekov pomocou inhalátora má viaceré úskalia, ktoré komplikujú jeho vykonanie a znižujú efektivitu liečby.
Nesprávny spôsob inhalácie zásadných spôsobom znižuje účinnosť liečby a patrí medzi veľmi časté príčiny jej zlyhávania.
Existuje viac druhov inhalátorov a inhalačných systémov, ktoré sa používajú na dopravenie lieku do pľúc.
Môžeme ich rozdeliť na dve základné skupiny:
- aerosolové inhalátory
- práškové inhalátory
Dávkovacie aerosolové inhalátory (pMDI) obsahujú liek vo forme aeorosolu. Po stlačení inhalátora sa uvoľní jedna dávka lieku pod tlakom, ktorú pacient vdychuje. Aj keď sa liek vo forme aerosolu ľahko vdýchne, mnohí pacienti majú problém s koordináciou stlačenia inhalátora a nádychom a značná časť lieku unikne do vzduchu (príliš skorý alebo naopak príliš neskorý nádych). Niektorých pacientov vstreknutie lieku do dýchacích ciest dráždi v hrdle, či im spúšťa kašeľ.
Práškové inhalátory (DPI) v niektorých prípadoch majú zložitejšiu manipuláciu, aj keď najnovšie typy inhalátorov tento problém do značnej miery vyriešili. Vdýchnutie lieku vyžaduje o niečo väčšie úsilie, pacient ho musí vdýchnuť vlastným dychom, čo pre veľmi oslabených pacientov môže byť problematické. Na druhej strane však nádych vlastným úsilným vdýchnutím odstraňuje problém s koordináciou uvoľnenia a vdýchnutia lieku. Pri návrhu liečby je potrebné zvážiť konkrétny typ inhalačného systému a inhalátora tak, aby najlepšie vyhovoval konkrétnemu jedincovi. Pacient musí byť presne inštruovaný o spôsobe inhalácie a manipulácie s inhalačným zariadením a je potrebné vykonať s pacientom nácvik inhalácie. Správnu techniku inhalácie je potrebné opakovane kontrolovať a precvičovať.
