OPATRENIA
Najideálnejšie by bolo zabrániť senzibilizácii (vzniku precitlivenosti a alergie) a vzniku astmy. Prebehli mnohé epidemiologické štúdie zamerané na vyhodnotenia rôznych preventívnych opatrení, ktoré by zabránili vzniku alergie a astmy (primárna prevencia). Okrem jednoznačne nepriaznivého vplyvu fajčenia (aj pasívneho, či fajčenia matky počas tehotenstva) neexistuje žiadne jednoznačné univerzálne odporúčanie. Iná je však situácia, ak ide o pacienta s už vyvinutou alergiou či astmou. Tu existuje rad opatrení na dosiahnutie stabilizácie a zabránenie rozvoju ochorenia.
Preventívne opatrenia týkajúce sa životného prostredia, režimu pacienta, úpravy prostredia a životosprávy pacienta s astmou môžeme rozdeliť na všeobecné, vhodné pre každého pacienta, a na individuálne, zamerané na konkrétnu situáciu a stav daného pacienta.
Je potrebné chrániť dýchacie cesty pred najrôznejšími dráždivými a poškodzujúcimi podnetmi – vysoká prašnosť, chemické látky, výpary, prudké zmeny teploty. Úpravy sa týkajú domáceho alebo pracovného prostredia, niekedy je namieste zvážiť aj zmenu pracoviska či profesie. Osobitne je potrebné zdôrazniť škodlivosť fajčenia. Podľa konkrétneho druhu alergie je potrebné minimalizovať pôsobenie alergénov, na ktoré je daný pacient precitlivený. Medzi preventívne opatrenia patrí aj správna a systematická liečba alergie a samotnej astmy. Ak je u pacienta prítomná alergická nádcha, mimoriadne dôležitá je jej liečba. Je známy úzky vzťah medzi alergickou nádchou a prieduškovou astmou, neliečená alergická nádcha môže prejsť do astmy. V liečbe alergickej nádchy sa používajú lieky zo skupiny antihistaminík, lokálne lieky, kde sú najdôležitejšie lokálne kortikosteroidy určené na nosové podávanie. Kľúčovú úlohu má alergénová imunoterapia.
Pri rozvoji a spúšťaní astmy mimoriadne nepriaznivú rolu hrajú respiračné infekcie, najmä opakované či chronické. Je rad opatrení ako im predchádzať a správne ich liečiť: od zvyšovania odolnosti, otužovania cez pohybovú aktivitu, ochranu dýchacích ciest pred dráždivými látkami (aj tu je obzvlášť negatívna úloha fajčenia, aj pasívneho) až po správnu liečbu infekcií. Správna liečba nemusí vždy znamenať antibiotiká, často stačí bežná domáca liečba (lieky podporujúce vykašliavanie, vitamíny, dostatok tekutín, pokoj, vyležanie infekcie). Problémom bývajú prechodené infekcie, snaha nevypadnúť z práce, ktoré vedú k nadužívaniu antibiotík.
Chybou je opakovaná necielená liečba antibiotikami (bez vyšetrenia kultivácie a citlivosti na antibiotiká), ktorá vedie k rezistencii na antibiotiká, k ich neúčinnosti a namiesto vyliečenia infekcie k jej zdĺhavému priebehu.
Nezanedbateľnú úlohu pri prevencii infekcií dýchacích ciest má očkovanie (najmä proti chrípke a pneumokokom). Je paradoxom dnešnej informačnej doby, že práve otázka očkovania je predmetom spochybňovania a šírenia konšpiračných nezmyslov.