DIAGNOSTIKA ASTMY
sa zakladá na charakteristickom priebehu s epizódami výdychovej dýchavice, fyzikálnom náleze spastického dýchania a potvrdenej variabilnej bronchiálnej hyperreaktivite (termíny budú vysvetlené ďalej).
Ďalšie vyšetrenia len dokresľujú celkový komplexný obraz ochorenia. Problémom je, že nie vždy sa zachytia alebo zdokumentujú všetky typické charakteristiky. Vzhľadom k tomu, že liečba astmy je dlhodobá a pokračuje aj po stabilizácii, v pokojovom štádiu ochorenia, je potrebné diagnózu astmy čím jednoznačnejšie potvrdiť (alebo vylúčiť) a riadne zdokumentovať.
Na to slúžia ďalšie doplňujúce testy, hlavne testy funkcie pľúc (bronchomotorické testy). Pri pochybnostiach treba diagnózu astmy po určitom čase prehodnotiť, zrevidovať.
Anamnéza
Stavy s pocitom sťaženého dýchania, tlakom na hrudníku,
s pískaním na hrudníku pri dýchaní, hlavne pri výdychu. Ťažkosti sa môžu objavovať
po vdýchnutí pre pacienta dráždivých látok, ale aj bez zjavnej príčiny. Podozrenie
na astmu zvyšuje prítomnosť alergie u pacienta a výskyt astmy v
príbuzenstve.
Objektívny fyzikálny nález
Najtypickejšie
je úsilné dýchanie s predĺženým namáhavým výdychom s pískaním na prieduškách pri
dýchaní. Samozrejme, nie vždy musia byť príznaky typické a vzhľadom k záchvatovému
charakteru astmy nemusia byť práve prítomné pri lekárskom vyšetrení.
Funkčná diagnostika astmy
Prístrojové testy dýchania – spirometria zaznamenáva
krivku výdychu aj s nameranými hodnotami. Dôkazom astmy je zaznamenaná obštrukcia
(zúženie) dýchacích ciest, ktorá sa zmierňuje po inhalácii lieku rozširujúcom
priedušky (bronchodilatačný test). Ak sa nepodarí zaznamenať obštrukciu dýchacích
ciest, dopĺňajú sa tzv. bronchomotorické testy – testy
ktoré vyvolávajú zúženie a následne rozšírenie priedušiek (odborne nazývané
testy na posúdenie bronchiálnej hyperreaktivity). Tieto testy
sú hlavným diagnostickým dôkazom svedčiacim pre prieduškovú astmu.
Novším testom je vyšetrenie oxidu dusíka vo vydychovanom vzduchu (FeNO), ktorého zvýšená hodnota svedčí pre astmu. Tento test je však len doplňujúcim vyšetrením, pri ostatných negatívnych vyšetreniach nemusí potvrdzovať astmu.
Laboratórna diagnostika, pomocné vyšetrenia
Testy na posúdenie
prítomnosti alergie – kožné testy na inhalačné alergény, laboratórne vyšetrenia
(celkové IgE, špecifické IgE, eozinofily).
Ďalšie vyšetrenia a testy
– dokreslenie komplexného obrazu astmy
Pneumologické vyšetrenie
(röntgen hrudníka), ORL vyšetrenie (vyšetrenie nosohltanu) a niektoré ďalšie
dokresľujú stav, hodnotia prítomnosť pridružených ochorení, ktoré by mohli zhoršovať
priebeh astmy.
V rámci diagnostiky, manažmentu a liečby astmy je dôležité poznať
diagnózy aj ďalších ochorení, ktorými pacient trpí a mať informácie o liekoch, ktoré
pacient užíva z iných dôvodov. Pri nastavovaní liečby astmy je potrebné brať do
úvahy možné ovplyvnenie iných ochorení protiastmatickou liečbou a možné interakcie
medzi rôznymi liekmi.